Ilona Pálušová - Féwa 24.1.2014

25.01.2014 14:01
 
 
 
Ilona Pálušová - Féwa - 24. 1. 2♥14

Prežiarenie temnoty láskou - PERPETUM MOBILE
 

My sme tou esenciou, energiou prizmatického svetla, ktorého láska voľne prúdi a nikoho neobmedzuje. Je bezhraničná a bezpodmienečná. I my sme tou maličkou planétou, mikrobunkou makrorealít vesmírov, ktorá sa prechodom do roku 2014 prekotúľala...preletela....prehupla v okne času /jeho horizontality a vertikality/ na druhú stranu "parapetnej" dosky časového okna /portálu/. Planetárnou očistou, tokom regenerujúcich energií lásky. Zem i my sme neustále tým originálom, ktorý sa v momente najvyššej /fyzicky možnej/ vibrácie dostáva do toho miesta /magneticky navýšeného bodu frekvencie/, ktorá jej i nám dovoľuje odblaniť sa od negativity, odstrániť temnotu, ktorá nami manipulovala a dosiahnuť opäť harmóniu.
Ešte nevidíme čo všetko v reáli znamená neohraničenie ......bezpriestorovost. Hmlistá štruktúra cez ktorú prenikáme, v ktorej sa znovu budíme, neumožňuje nášmu fyzickému zraku /zrenici/ dovidieť do čistej, striebristej, láskou voňajúcej diaľky ducha i duše, ktorou sme. Len vizualizáciou lovíme v spomienkach a opäť si individuálne a tým i globálne /kolektívne/ vybavujeme i vyfarbujeme a ozvučujeme zabudnutý ľudský svet. Radosti, šťastia, slobody.
TERAZ, to znamená stav bytia v ktorom sa momentálne nachádzame - sme prítomní : Ak by sme chceli vysvetliť stav "teraz" z pragmatického, len racionálneho, materiálneho pohľadu, v tom prípade sa jedná o prenos dát, údajov, záznamov tých informácií, ktoré sú magnetické /súvisiace s magnetickou energiou duchovného srdca, to znamená - pozitívne/. Rozpúšťajúce sa negatívno nechávame za sebou. Sú to planetárne i naše informačné kódy /symboly, schémy, štruktúry DNA/. Je to prekalibrovanie z jednej do druhej /krištalickej, kristovskej/mriežky. Z fyzického pohľadu môže pôsobiť atypicky tá skutočnosť, že na jednej strane neuveriteľne narastá rýchlosť, tempo, čo sledujeme na hodinkách, či budíkoch.....na strane druhej sa spomaľujeme. Spomaľovanie sa týka materiálneho myslenia, hmotného racionálna. Čo vidíme na nelogickosti a neracionálnosti, ktorá sa prejavuje v spoločnosti. Zákonmi, nariadeniami...ktorými sme z racionálnej hemisféry /a to i z pohľadu planetárneho - jej ľavej hemisféry/ zaplavovaní. Prekopírovávanie, prekalibrovávanie prebieha cestou bunečnej pamäti. Tým sa krištalická mriežka plní i rozžiaruje kvantom informácií , ktoré vzájomne zdieľame. Sme krištálom, ktorého prizmatický stred je ako zrenica božského oka. Stredom zrenice priteká svetlo, to znamená láska. Tichom i z ticha nášho vnútra. Z fyzicky neviditeľných realít.
 
 
 
2. časť

Sme ešte v hmlistom vakuu, cez ktoré sa aktivuje všetko nami zabudnuté. Prekopírovávanie dát /kódov/, narastanie magnetických energií lásky, "odparovanie", rozpúšťanie negativity... - všetko je zaznamenávané v Akaši. Celé dlhé obdobie temna planéty i ľudskej populácie. Svet hmoty v ktorom sa človek potrebuje zmyslove dotýkať, aby pochopil, prijal. Na vlastné oči sa presvedčil, že....je to tak. Je to neviditeľno v ktorom sme žili, tvorili a pritom si vôbec neuvedomovali, že všade kam sa pozrieme sa to hemží životom, nami nevmímanou realitou. To je neviditeľno, na ktoré sme sa predlho pripravovali. Vedomím a každou bunkou nášho tela. Naše bunky sa transformujú, menia na krištál s nekonečným množstvom farebných "sklíčok", ktorých mozaika je spektrom zabudnutej dúhy svetla. Jeho variability. Čo racionálne myslenie považuje za iracionálno a pri tom práve to iracionálno je pre nás i Zem nesmierne dôležité. Je to kreativita nového vedomia.
Už sa nejedná o linearitu, posúvanie sa z bodu A do bodu B a späť, kmitočtom fyzickej frekvencie. Hľadajúc neustále stred ciest, ktoré sa pozitivitou lásky znovu zjednotia. Východ z labyrintu v ktorom sa neustále motáme, vykročíme a opäť sa vraciame, zisťujúc, že tým smerom, ktorým kráčame naša cesta nevedie. Sme kolektív. Sme kolektívne dohodnutí, že sa svetlo bude držať za ruku so svetlom. Že budeme svetelná teťaz, ktorá prežiari planétu láskou a pomôže jej vrátiť sa tam, kde je jej miesto. Do zemského a tým i ľudského raja. To znamená do radosti, slobodného rozhodovania sa. Vystúpi /a my s ňou/ zo šerosleposti, z prítmia, nedovidenia, ktorému sa naše oči prispôsobovali. Aby i v tomto pásme ilúzie mohli tvoriť. Rozmerovosťou 3D, prechodom cez 4D do multidimenzionálneho prítomna.
Ak by sme chceli náš hmotný svet k niečomu prirovnať, dalo by sa povedať, že všetky tvary platónskych telies nášho fyzična sú v realite 3D objemove vyplnené malou hustotou svetla /malým počtom žiarivých magnetických bodov elektromagnetickej frekvencie/. Skúste si to predstaviť. Guličku a v jej vnútri svieti zopár bodov. V realite /realitách/ 4D, ktorou sme previbrovávali, množstvo týchto bodov narastá. V 5D v ktorej je svetelne husto je ich toľko, že sa bod bodu dotýka - neustále kontaktuje. To je existencia, bytie v týchto realitách. Kde všetci sú jeden a jeden je všetkými. Jednota. Sú jedným obrazom láskyplnej tvorivosti.
Elektromagnetizmus matérie v ktorom má elektricita leví podieľ na nevedomí, fungujú všetky pre nás už nepotrebné programy myslenia, ktoré používali naše auto- schopnosti diametrálne iným spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nenapomáhal vzostupu. Keďže najsilnejšou pečaťou je strach, ktorého korene sú hlboko do nás zasadené, kyprené a prihnojované - automaticky bol jedným z najproblematickejších programom človeka - program autodeštrukcie. A ďaľej už nemusíme pokračovať...Strachom sa neustále blokovalo všetko, čo by nám umožnilo evolučne sa posunúť.
V materiálnej sfére, frekvencii /tým, že vnímame len fyzickými zmyslami/ to mala temná strana uľahčené. Potrebovali sme neustále vzor, vzorce, predkreslenie, informácie naučené v škole, alebo postupne prečítané, naštudované....Tabuľky, poučky, prognózy, atď. Pričom každý z nás realizoval zámer tej strany, ktorá nami manipulovala. To znamená - pracovali sme v jej prospech. Ku prospechu tých, ktorí majú ďaľeko k emócii, empatii, ľudskosti a jednotnému zámeru lásky. Inými slovami - nikto z nás nebol sám sebou, nebol slobodný.
 
 
 
3. časť

V dualite sa pochopiteľne svetlo a tma vzájomne zviditeľňujú. Rozdiel je ale v tom, že svetlo je láska, život, neustály a nikoho neobmedzujúci tok - pohyb. Nikým nenadirigovaná tvorivosť. Bytosti / ľudia/ tvoriace darom lásky. Tou dannosťou, ktorú pri narodení získali. To znamená tvorenie, ktoré je nášmu srdcu blízke. Vtedy zabúdame ako beží čas, vtedy tvoríme s plným nasadením. Bez očakávania. To je čistá energia lásky, ktorú každý kto týmto spôsobom tvorí neustále odovzdáva. Tá opačná strana jing-jangu má iné priority, ktorými sa snaží zviditeĺniť. Nie emóciou, láskou, ale silou. S ktorou úzko súvisí snaha manipulovať, ovládať. Zámer - postaviť plot okolo duší, ktorými sme. Duší, reagujúcich na povel, na príkaz, hrajúcich srdcom nepochopiteľné divadelné predstavenie na pláňach milovanej Zeme. Aby si nikto z nás nespomenul kým bol, keď na Zem prichádzal. KÝM NEUSTÁLE JE ! Že je tým svetlom, krištálom, vedomím jednoty....tou duchovnou bytosťou, ktoré sa nachádzajú všade vôkol nás a po celý čas nám bezpodmienečne pomáhajú - opäť sa nájsť.
V skutočnosti sme my - tým zázračným éterickým svetlom planéty. Multicolor - Star . Sme hviezdou letiacou ako kométa, ktorej prizmatické jadro evokuje spomienky nášho vnútra. Dúhy svetiel, ktoré duchovné srdce vyžaruje.
Sme motýľom, ktorý spadol do inej hustoty, plával, zápasil, prechádzal všetkými nuansami emócií. Aby vyčerpaný našiel svoj breh. Aby sa ukotvil na mieste, ktoré je jeho srdcu blízke. V láske.


Objímam Vás
Ilona /Féwa/
Zdroj: Facebook Ilona Pálušová
 

—————

Zpět