Možno je to tak - Ako vplýva transformačný proces na terajšie vzťahy

07.03.2017 19:45

 

 

Fotka Jána Jasa Bálinta.

 

 

Možno je to tak - Ako vplýva transformačný proces na terajšie vzťahy

 

 

 

 

 

Všetko je o pocitoch, emóciách, otvorenosti, úprimnosti k sebe samému. Dnes je veľkým luxusom si dovoliť mať otvorené srdiečko a dovoliť si precítiť všetko, čo nám prináša život. Najčastejšie sa chceme tváriť ako silný jedinci, ktorí sú v nejakej iluzionálnej rovnováhe, jednote, láske, harmónii. No je to klam, ilúzia. Prečo? Poďme sa na to pozrieť.

 

Láska, vzťah je ako proces, rast, pohyb. Akonáhle sa uspokojíme a začneme stagnovať, je to začiatok konca, pokiaľ sa nepreberieme a nepohneme z miesta. Je to ale pre niektorých jedincov veľmi ťažké z dôvodu, že ich myslenie, vnímanie života je zastaralé. Imaginárne povedané, postavili sme dom (zabezpečili bývanie), zasadili strom,  založili rodinu a hotovo. Od teraz fungujeme na nejakú automatiku.

 

Ďalšou ilúziou je v dnešnom svete nedôvera v seba samého a tak radšej využívame rodičov a ich pohostinnosť ako nejaký hotel. Cítime sa tam bezpečne, je  o nás postarané a maximálne si užívame svoju slobodu.

 

Potom je tam strach z minulosti. Strachy už z prežitých skúseností, ktoré sme nepochopili a tak potláčame v sebe naše životné potreby ohľadne emócií. Rozprávame o láske ,ale keď sa niekto objaví cúvneme, nakoľko nás prehlasuje rozum.

 

A teraz sa pozrime, čože  nám prináša transformačný proces. Jedným slovom by som to mohol definovať „OSLOBODENIE“ od všetkého nepotrebného, čo nás brzdí, drží v stagnácii, bráni v pohybe. Veru tak ako celý vesmír a my sme jeho súčasťou, tak aj my musíme byť v pohybe. Každá skúsenosť nám prináša nové poznanie. Vo vzťahoch je to častejšie tak trocha bolestivé, ale prečo?

 

Vynechajme začiatok vzťahu, t.j. zamilovanosť. To sú hormóny, kedy sme slepí, hluchí a vidíme len to, čo vlastne ani nie je skutočnosťou. Verím, že so mnou súhlasíte. Poznáte už tento začiatok. No a potom prichádza prebudenie, vytriezvenie, skutočnosť. Samozrejme nie náhodou sme sa navzájom pritiahli. Má to svoj dôvod. Často sú to naše sľuby, dohody z pred inkarnácie, že sa stretneme. Potom je to karmické spojenie, alebo sme spriaznené duše a tak si budeme vzájomnými učiteľmi. Tak či onak, máme sa naučiť jedno. Jeden druhého rešpektovať, milovať, ctiť. Je to spoločný pohyb, spoločná spolupráca, dôvera, počúvanie, úprimnosť a zároveň sloboda, nemajetníckosť. Tak toto je ten starý program ktorý stáročia fungoval.  Aj dnes u väčšiny vzťahov funguje a vidíme tam odkiaľ a kam ideme.

 

Teraz ale prichádzajú nové vzťahy. Novota, čo ešte nepoznáme, len cítime, vnímame a náš rozum s nimi nemá vôbec  žiadne skúsenosti. To staré o čom som písal je zosilnené a tak to môžeme často  vnímať ako bludný kruh, opätovné karmické skúšky, tienistá stránka života, ilúzia. Môžeme mať pocit, že sme sa zastavili, no nie je to tak. Zmenili sme smerovanie. To je vlastne rozhodnutie nielen vedome, ale aj podvedome, že pôjdeme novým smerom, kde nie rozum ale srdce nám dáva istotu. Neustále si robíme upratovania v našich hierarchiách hodnôt, čo prenášame do praktického života a tak prestávame mať strach z budúcnosti. Často aj ja vychádzam tak trocha z minulosti, aby som vedel pochopiť z nadhľadu súčasnosť. Ako príklad uvádzam. Boli sme v tme. Potom roky sme sa snažili aby sme prešli na druhú stranu, t.j. do svetla. Keď sme spoznali svetlo, tak sme vlastne zistili, že často najväčšia tma je pod lampou. Čo je vlastne fantastická poučka, nakoľko sme mohli urobiť jedine jednu zmenu. A to, že sme sa rozhodli prijať dualitu ako harmóniu, jednotu. Tak ako sa hovorí, „Všetko zlé je na niečo dobré“, pridávam „ Všetko dobré je na niečo zlé“ a tak jedine prijatie svetla a tmy do jedného spoločenstva nás prenáša do vyššieho levelu nových možností.

 

Nové vzťahy ktoré momentálne vznikajú u poučených jedincov, alebo u párov ktorí sú ochotní spolupracovať, vnímať, komunikovať, riešiť, prepúšťať a meniť  atď. prinášajú nové vnímania emócií, citov, ktoré spolupracujú aj s rozumom. Dalo by sa povedať, srdce je pánom a rozum sluhom cez lásku. Nie je tam žiadny boj. Je to súznenie, spolupráca, zdieľanie, hľadanie odpovedí cez harmóniu v láske. Možno krásne sa to číta, no nezabudnime, je to ďalší proces. Nie je to o tom, že sa tam dostaneme a už nič nemusíme. V žiadnom prípade. Je to niečo nové, čo klíči a rastie a čakajú nás životy kedy vychutnáme všetky možné jej plody.

 

Možno sa chcete opýtať, ako nastúpiť na túto cestu, kam sa nasmerovať? Neviem, čo na to povedať. Všetko je o úprimnosti k sebe. Dovoliť si precítiť a potom konať. V dnešnej dobe je to skôr luxus, alebo vás odsúdia ako bojka, nakoľko vás nechápu. Nikto vám nepovie to alebo hento urob. Jedine niektorí veštci, ktorí radi manipulujú s ľuďmi. Zistili ste, že niektorí, často je to aj u mňa na konzultácii povedia, „veď toto som vedel...“. A keď sa ich opýtam a čo chcete odo mňa, tak povedia, „riešenie“. A čo je vlastne riešenie? Vo vzťahoch je to vždy o dvoch a vždy prichádza len jeden.  Čo očakáva? Povie, že riešenie ale pritom chce návod na manipuláciu aby dosiahol to vlastné „šťastie“ cez staré vzorce šťastia. No ale tak to už nefunguje. Môžeme sa pýtať len za seba, čo môžem urobiť pre vlastné šťastie, čo vôbec nie je zárukou šťastia pre toho druhého. Takže ak chcete byť obaja šťastní, tak jedine keď začnete spolu  obaja komunikovať o svojich emóciách, potrebách, vnímaniach, bolestiach, starostiach, strachoch a pod. Komunikujte, komunikujme o všetkom, hľadajme riešenie spolu, prestaňme tlačiť na toho druhého ak si myslíme, že máme pravdu. Niekedy slepota myslenia prehlušuje srdce. Potom sa nečudujme, že sa zrazu cítime ako opustení.

 

Nové energie, ktoré vplývajú na naše vzťahy nás učia, aby sme sa oslobodili od zažratých starých vzorcov. Viem, už to počúvate dlhú dobu, nekonečne dlhú a rovnako aj o tzv. čistení. Ono všetko je len o zmene k sebe samému. Je to proces, ktorý  nám pomáha pochopiť a ukončiť už niečo nepotrebné a prijať niečo nové, nepoznané. Viete, skutočná láska nič a nikomu nevyčíta. No zároveň nenecháva sa už degradovať do egoistickej, manipulačnej, majetníckej lásky. Dovoľme si, aby sme boli vedomí ľudia, ženy či muži a začnime vedome žiť.

 

Vedomé žitie je postupný a neustály rast chápania jednoty v našom spoločnom bytí. S vďačnosťou prijímajme všetky nové lekcie. Za chyby ktoré robíme z nedokonalosti prestávajme  sa súdiť, berme to s láskou a s vďačnosťou ako časť procesu zmien v našich životoch. Rovnako pristupujme aj k našim partnerom. Konečne by sme mohli pochopiť aj to, že sa často vidíme len vo svetle vlastnej pravdy a nedokážeme sa povzniesť nad pravdou toho druhého.

 

Nájsť seba znamená: nájsť svoju pravú vôňu duše, základnú farbu aury, hlas duchovného srdiečka, pravé svetlo svojho vyššieho Ja. Vtedy príde do nášho života skutočná rovnováha. Ak obaja vstúpite do vzťahu s poznaním vašich skutočných kvalít, dodá vám to silu a ľahkosť k prekonávaniu všetkých vašich spoločných lekcií. Ako som už na začiatku článku písal, všetko je pohyb, dynamika, proces a žiadna stagnácia. Otázkou je len, že čo si vyberieme. Slzy šťastia alebo smútku?

 

S láskou pre nás všetkých.

 

 

 

Janko

 

 

 

Pre https://gaia2010.sk/ 24.2.2017 napísal  Ján Bálint. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnymi odkazmi. Ďakujem za pochopenie.

 

—————

Zpět